Rovnako sa Postránecký venoval dabingu a výnimočne si vyskúšal filmovú réžiu.
V piatok 8. septembra by sa český filmový, televízny a divadelný herec Václav Postránecký dožil 80 rokov.
Václav Postránecký sa narodil 8. septembra 1943 v Prahe. Už od detstva
pôsobil v poloamatérskom divadle Menton v Prahe a ako detská hviezda sa
začal objavovať aj vo filmoch. Prvý raz to bolo v agitke Konec strašidel
v roku 1952. Väčšia a výraznejšia úloha sa mu ušla v komédii vtedy ešte
začínajúceho režiséra Oldřicha Lipského s názvom Vzorný kinematograf
Jaroslava Haška (1955). V jednej zo štyroch Haškových poviedok si zahral
chlapca, ktorý prevrátil chod domácnosti naruby, keď do nej priniesol
škrečka a zvieratko sa natrvalo zahniezdilo v gauči.
"V detstve, aj keď bol vo svojom okolí známy, nikdy nenosil nos dohora, bol to normálny chlapec,"
píše o hereckých začiatkoch Postráneckého webový portál Osobnosti.cz.
Len v roku 1956 hral v štyroch filmoch, do svojej plnoletosti ich stihol
pätnásť.
Jeho cesta k herectvu však nebola priamočiara, keďže ho najskôr
neprijali na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU). Viedla
cez zámočnícku profesiu, cez ktorú sa prepracoval k práci javiskového
technika. Až v rokoch 1960 - 1962 dostal angažmán v Slováckom divadle v
Uherskom Hradišti, následne strávil sedem rokov v Štátnom divadle v Brne
(1962 - 1969). V roku 1968 vyhral súťaž Divadelných novín v kategórii
hercov do veku tridsať rokov a absolvoval ročný študijný pobyt vo Veľkej
Británii.
Bol členom Mestských divadiel pražských (1969 - 1978), aby sa napokon
jeho domovskou scénou stalo Národné divadlo. Tu stvárnil významné
postavy napríklad v inscenáciách Kráľ Lear (William Shakespeare), Zo
života hmyzu (Josef a Karel Čapkovci) či v ďalšej Shakespearovej hre
Rómeo a Júlia.
Postránecký pracoval pre film a najmä televíziu po roku 1969, odkedy sa
jeho pôsobiskom stala Praha. Objavil sa v kriminálke Po stopách krve, čo
bol autorská snímka Petra Schulhoffa (1969), či v detskom filme My tři a
pes z Pětipes režiéra Ota Kovala (1971).
Hlavnú rolu mu ponúkol Václav Vorlíček v kriminálke Smrt si vybírá
(1972), kde herec stvárnil poštára pátrajúceho na vlastnú päsť po
vrahovi svojho kolegu. Kriminálkam ostal verný aj v poviedkovom filme
Motiv pro vraždu (1974).
Postráneckého popularita začala rásť najmä vďaka televíznym seriálom – v
roku 1974 to bol seriál z obdobia druhej svetovej vojny Byl jednou
jeden dům a následne jeho pokračovanie Dnes v jednom domě (1980),
takisto aj normalizačné opusy Nemladší z rodu Hamrů (1975) a Muž na
radnici (1976).
Najväčšiu popularitu však hercovi priniesol rodinný film Marie
Poledňákovej S tebou mě baví svět (1982) o svojráznej dovolenke troch
kamarátov s deťmi. Václav Postránecký si tu spoločne s Júliusom
Satinským a Pavlom Novým zahral jedného z trojice vzorných oteckov.
Obdobie 90. rokov prinieslo Václavovi Postráneckému úlohy v populárnej
komédii Černí baroni (r. Zdeněk Sirový, 1992) a vo filme Jedna kočka za
druhou (r. František Filip, 1993). V trpkej komédii Andělské oči na
motívy prózy Bohumila Hrabala (Dušan Klein, r. 1994) stvárnil majiteľa
drogérie experimentujúceho s chemikáliami. Hlavnú úlohu vytvoril vo
filme Konto separato (1996, Dušan Klein). Marie Poledňáková ho opäť
obsadila do komédií Jak se krotí krokodýli (2006) a Líbáš jako bůh
(2009). Zahral si aj vo vinárskych filmoch Tomáša Bařinu Bobule, 2Bobule
a 3Bobule (2008, 2009, 2020).
V roku 1997 sa predstavil ako režisér, keď nakrútil podľa vlastného scenára horor Travis.
Václav Postránecký sa presadil aj v dabingu, prepožičal svoj hlas
Dustinovi Hoffmanovi vo filmoch Tootsie alebo Rain Man. Daboval tiež
poľského herca Jerzyho Stuhra, Franca Nera, Anthonyho Hopkinsa alebo
talianskeho komika Paola Villaggia.
Ešte v roku 2018 ho diváci mohli vidieť vo filme Jana Pachla s názvom
Ten, kdo tě miloval. Obľúbený herec podľahol chorobe 7. mája 2019.
Získal Cenu Františka Filipovského za dabing v roku 2005, a tiež v roku
2019 in memoriam, bol držiteľom divadelnej Ceny Thálie z roku 1994.